ᱵᱚᱰᱚ-ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱦᱚᱲ
ᱵᱚᱨᱚ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱠᱷᱮᱨᱟᱭ ᱮᱱᱮᱡ | |
| ᱜᱩᱴ ᱦᱚᱲ ᱮᱞ | |
|---|---|
| ᱑᱒–᱑᱔ ᱢᱤᱞᱤᱭᱚᱱ (ᱟᱢᱫᱟᱡᱽ) | |
| ᱰᱷᱮᱨ ᱧᱚᱜ ᱦᱚᱲ ᱮᱞ ᱢᱮᱱᱟᱜ ᱠᱚ ᱴᱚᱴᱷᱟ | |
| ᱟᱥᱟᱢ | ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ |
| ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱟ | ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ |
| ᱢᱮᱜᱷᱟᱞᱚᱭ | ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ |
| ᱚᱨᱩᱱᱟᱪᱚᱞ ᱯᱨᱚᱫᱮᱥ | ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ |
| ᱯᱚᱪᱷᱤᱢ ᱵᱟᱝᱞᱟ | ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ |
| ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱚ | |
| ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤᱠᱚ, ᱚᱥᱚᱢᱤᱭᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ | |
| ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ | |
| ᱰᱷᱮᱨ ᱠᱟᱭᱛᱮ: ᱦᱤᱱᱫᱩ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ ᱛᱷᱚᱲᱟ ᱠᱟᱭᱛᱮ: ᱵᱟᱛᱷᱳᱣᱤᱡᱚᱢ, ᱤᱥᱟᱹᱭ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ, ᱤᱥᱞᱟᱢ | |
| ᱥᱩᱯᱩᱨ ᱥᱟᱹᱜᱟᱹᱭᱟᱱ ᱡᱟᱹᱛ ᱠᱚ | |
| ᱛᱤᱵᱵᱚᱛᱤ-ᱵᱚᱨᱢᱤ ᱜᱟᱫᱮᱞ, ᱱᱟᱜᱟ ᱦᱚᱲ, ᱠᱟᱪᱤᱱ ᱦᱚᱲ | |
ᱵᱚᱰᱚ-ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ (ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱵᱚᱰᱚ ᱦᱚᱸ ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟ ᱠᱚᱣᱟ)ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱠᱟᱱᱟ ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱢᱟᱹᱱᱢᱤ ᱥᱟᱬᱮᱥᱤᱭᱟᱹ ᱟᱨ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱥᱟᱬᱮᱥᱤᱭᱟᱹ ᱠᱚ ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱚᱸᱭᱮ-ᱥᱟᱢᱟᱝ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱠᱚ ᱡᱮᱞᱮᱠᱟ ᱟᱥᱟᱢ, ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱟ, ᱢᱮᱜᱷᱟᱞᱚᱭ ᱟᱨ ᱯᱚᱪᱷᱤᱢ ᱵᱟᱝᱞᱟ ᱨᱮ ᱠᱚ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱ ᱠᱟᱱ ᱟᱹᱫᱤᱵᱟᱹᱥᱤ ᱜᱩᱴ ᱠᱚ ᱵᱩᱡᱷᱟᱹᱣ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱠᱚ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱦᱚᱲ ᱫᱚ ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱟᱥᱟᱢᱤᱭᱟ ᱛᱮᱠᱚ ᱨᱚᱲᱟ ᱾ ᱵᱨᱚᱦᱢᱚᱯᱩᱛᱨᱚ ᱜᱟᱰᱟ ᱟᱲᱮ ᱯᱟᱥᱮ ᱨᱮ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱ ᱠᱟᱱ ᱛᱤᱵᱽᱵᱚᱛᱤ-ᱵᱚᱨᱢᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱡᱮᱞᱮᱠᱟ ᱢᱤᱥᱤᱝ ᱟᱨ ᱠᱟᱨᱵᱤ ᱠᱚᱫᱚ ᱵᱚᱰᱚ-ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱵᱷᱤᱛᱨᱤ ᱨᱮ ᱫᱚ ᱵᱟᱠᱚ ᱞᱮᱠᱷᱟᱜ-ᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱢᱩᱫᱽ ᱨᱮ ᱟᱭᱢᱟ ᱜᱩᱴ ᱫᱚ ᱛᱟᱭᱚᱢ ᱛᱟᱞᱟ ᱡᱩᱜᱽ ᱨᱮ ᱟᱯᱱᱟᱨᱟᱜ ᱨᱟᱡᱽ ᱠᱚ ᱵᱮᱱᱟᱣ ᱞᱮᱫᱟ (ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ ᱨᱟᱡᱽ, ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ ᱨᱟᱡᱽ, ᱠᱳᱪ ᱨᱟᱡᱽ, ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱟ ᱨᱟᱡᱽ) ᱟᱨ ᱱᱩᱠᱩ ᱪᱮᱛᱟᱱ ᱨᱮ ᱥᱟᱱᱥᱠᱨᱤᱛ ᱞᱟᱠᱪᱟᱨ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱚᱨᱥᱚᱝ ᱦᱚᱸ ᱯᱟᱲᱟᱣ ᱞᱮᱱᱟ ᱾ ᱛᱤᱵᱽᱵᱚᱛᱤ-ᱵᱚᱨᱢᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱫᱚ ᱛᱤᱵᱽᱵᱚᱛ ᱥᱮᱫ ᱛᱮ ᱵᱨᱚᱦᱢᱚᱯᱩᱛᱨᱚ ᱵᱮᱰᱟ ᱛᱮ ᱠᱚ ᱦᱮᱡ ᱞᱮᱱᱟ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱠᱚ ᱢᱟᱱᱟᱣᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱥᱟᱢᱟᱝ ᱦᱤᱢᱟᱞᱚᱭ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱞᱟᱛᱟᱨ ᱵᱮᱰᱟ ᱠᱚᱨᱮ ᱠᱚ ᱵᱚᱥᱠᱚᱫ ᱞᱮᱱᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱨᱮ ᱜᱚᱴᱟ ᱟᱥᱟᱢ, ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱟ, ᱠᱚᱸᱭᱮ ᱵᱟᱝᱞᱟ ᱟᱨ ᱵᱟᱝᱞᱟᱫᱮᱥ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱛᱟᱨᱟ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱥᱮᱞᱮᱫ ᱢᱮᱱᱟᱜ-ᱟ ᱾ ᱵᱚᱰᱚ-ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱠᱚᱫᱚ ᱱᱚᱶᱟ ᱵᱮᱰᱟ ᱨᱤᱱ ᱢᱟᱨᱮ ᱵᱚᱥᱠᱚᱫᱤᱭᱟᱹ ᱠᱟᱱᱟ ᱠᱚ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱵᱟᱰᱟᱭᱚᱜ-ᱟ, ᱪᱮᱫᱟᱜ ᱥᱮ ᱟᱥᱟᱢ ᱟᱨ ᱚᱨᱩᱬᱟᱪᱚᱞ ᱯᱨᱚᱫᱮᱥ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱟᱭᱢᱟ ᱜᱟᱰᱟ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱫᱚ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱢᱩᱞ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱟᱱᱟ—ᱡᱮᱞᱮᱠᱟ ᱫᱤᱵᱟᱝ, ᱫᱤᱦᱟᱝ, ᱫᱤᱠᱷᱳᱣ, ᱫᱤᱦᱤᱝ, ᱫᱚᱭᱟᱝ ᱮᱢᱟᱱ ᱾ ᱱᱚᱶᱟ ᱨᱮ 'ᱫᱤ' (Di) ᱟᱨᱵᱟᱝ 'ᱫᱚᱭ' (Doi) ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱮᱱᱮᱛ ᱫᱚ ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱮ 'ᱫᱟᱜ' ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱠᱚᱜᱮ ᱯᱩᱭᱞᱩ ᱫᱷᱟᱣ ᱞᱩᱢᱟᱹᱝ ᱠᱚ ᱟᱹᱥᱩᱞ ᱞᱮᱫ ᱠᱚᱣᱟ ᱟᱨ ᱞᱩᱢᱟᱹᱝ ᱞᱩᱜᱽᱲᱤ ᱠᱚ ᱵᱮᱱᱟᱣ ᱞᱮᱫᱟ ᱾ ᱟᱥᱟᱢ ᱨᱮ ᱥᱟᱹᱞᱤ ᱦᱳᱲᱳ (ᱜᱟᱝᱜᱟ ᱵᱮᱰᱟ ᱠᱷᱚᱱ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱ) ᱵᱚᱞᱚᱱ ᱢᱟᱬᱟᱝ ᱨᱮ ᱱᱩᱠᱩ ᱜᱮ 'ᱟᱥᱩ' ᱦᱳᱲᱳ ᱪᱟᱥ ᱠᱚ ᱮᱛᱚᱦᱚᱵ ᱞᱮᱫᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱡᱚᱛᱚ ᱦᱚᱲᱟᱜ ᱞᱟᱠᱪᱟᱨ ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱜᱮ ᱵᱟᱹᱱᱩᱜ-ᱟ ᱾ ᱵᱚᱰᱚ, ᱫᱮᱣᱨᱤ, ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱤ ᱟᱨ ᱨᱤᱭᱟᱝ ᱠᱚᱫᱚ ᱵᱟᱵᱟ ᱟᱹᱭᱫᱟᱹᱨᱤ (patrilineal) ᱠᱚ ᱯᱟᱸᱡᱟᱭᱟ, ᱟᱨ ᱜᱟᱨᱚ, ᱨᱟᱵᱷᱟ ᱟᱨ ᱠᱳᱪ ᱠᱚᱫᱚ ᱟᱭᱳ ᱟᱹᱭᱫᱟᱹᱨᱤ (matrilineal) ᱠᱚ ᱯᱟᱸᱡᱟᱭᱟ ᱾ ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ ᱠᱚᱫᱚ ᱵᱟᱱᱟᱨ ᱥᱮᱫ ᱜᱮ ᱟᱨ ᱛᱤᱣᱟ ᱠᱚᱫᱚ ᱟᱹᱰᱤ ᱞᱮᱠᱟᱱ ᱟᱹᱭᱫᱟᱹᱨᱤ ᱠᱚ ᱢᱟᱱᱟᱣᱟ ᱾ ᱢᱳᱨᱟᱱ ᱟᱨ ᱥᱚᱨᱚᱱᱤᱭᱟ ᱞᱮᱠᱟᱱ ᱠᱤᱪᱷᱩ ᱜᱩᱴ ᱫᱚ ᱟᱯᱱᱟᱨ ᱛᱮ ᱮᱠᱟᱥᱚᱨᱚᱬ ᱫᱷᱚᱨᱚᱢ ᱨᱤᱱ ᱦᱤᱱᱫᱩ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱠᱚ ᱞᱟᱹᱭᱚᱜ-ᱟ ᱾
ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱚᱢᱚᱱ
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]ᱵᱚᱰᱚ (Bodo)
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]'ᱵᱚᱰᱚ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱫᱚ ᱱᱟᱦᱟᱜ ᱡᱩᱜᱽ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱑᱘᱔᱗ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱮ ᱵᱽᱨᱟᱭᱚᱱ ᱦᱳᱴᱚᱱ ᱦᱚᱡᱽᱥᱚᱱ (Brian Houghton Hodgson) ᱟᱡᱟᱜ ᱯᱩᱛᱷᱤ ᱨᱮ ᱢᱮᱪ (Mech) ᱟᱨ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱦᱚᱲ ᱠᱚ ᱵᱩᱡᱷᱟᱹᱣ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱯᱩᱭᱞᱩ ᱫᱷᱟᱣ ᱱᱚᱶᱟ ᱟᱹᱲᱟᱹᱭ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨ ᱞᱮᱫᱟ ᱾ ᱛᱟᱭᱚᱢ ᱛᱮ ᱡᱚᱨᱡᱽ ᱟᱵᱽᱨᱟᱦᱟᱢ ᱜᱽᱨᱤᱭᱮᱨᱥᱚᱱ ᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢ-ᱵᱚᱨᱢᱟ ᱜᱩᱴ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱛᱤᱵᱽᱵᱚᱛᱤ-ᱵᱚᱨᱢᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱚ ᱵᱩᱡᱷᱟᱹᱣ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱟᱹᱲᱟᱹᱭ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨ ᱠᱮᱫᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱨᱮ ᱢᱮᱪ, ᱨᱟᱵᱷᱟ, ᱛᱤᱣᱟ (ᱞᱟᱞᱩᱝ), ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ, ᱜᱟᱨᱚ, ᱠᱚᱠᱵᱚᱨᱚᱠ, ᱫᱮᱣᱨᱤ, ᱢᱳᱨᱟᱱ ᱟᱨ ᱵᱚᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱚ ᱥᱮᱞᱮᱫ ᱛᱟᱦᱮᱸ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱱᱚᱶᱟ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱪᱟᱛᱚᱢ ᱧᱩᱛᱩᱢ (Umbrella term) ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ ᱵᱮᱨᱮᱫ ᱮᱱᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱵᱷᱤᱛᱨᱤ ᱨᱮ ᱱᱮᱯᱟᱞ ᱟᱨ ᱵᱮᱝᱜᱚᱞ ᱨᱤᱱ ᱢᱮᱪ; ᱟᱥᱟᱢ ᱨᱤᱱ ᱵᱚᱨᱚ, ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ, ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ, ᱥᱚᱱᱳᱣᱟᱞ, ᱢᱳᱨᱟᱱ, ᱨᱟᱵᱷᱟ, ᱛᱤᱣᱟ ᱟᱨ ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱟ ᱨᱤᱱ ᱠᱚᱠᱵᱚᱨᱚᱠ ᱦᱚᱲ ᱠᱚ ᱥᱮᱞᱮᱫ ᱮᱱᱟ ᱾ ᱢᱮᱱᱠᱷᱟᱱ ᱨᱟᱡᱽᱟᱹᱨᱤ ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ ᱫᱚ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱢᱮᱱᱞᱮᱠᱷᱟᱱ ᱰᱷᱮᱨ ᱠᱟᱭᱛᱮ ᱵᱚᱰᱚᱞᱮᱱᱰ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱤᱱ 'ᱵᱚᱨᱚ' ᱦᱚᱲ ᱜᱮ ᱠᱚ ᱵᱩᱡᱷᱟᱹᱣ ᱠᱚᱣᱟ ᱾ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱮᱱᱮᱛ ᱫᱚ ᱟᱭᱢᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱮ 'ᱢᱟᱹᱱᱢᱤ' ᱦᱚᱸ ᱦᱩᱭᱩᱜ-ᱟ (ᱡᱮᱞᱮᱠᱟ: ᱵᱚᱨᱚ ᱛᱮ 'ᱵᱚᱨᱚ' ᱟᱨ ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱤ ᱛᱮ 'ᱵᱚᱨᱚᱠ') ᱾ ᱱᱟᱜᱟᱢᱤᱭᱟᱹ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱢᱮᱱ ᱞᱮᱠᱷᱟᱱ ᱱᱚᱶᱟ ᱫᱚ ᱛᱤᱵᱽᱵᱚᱛᱤ ᱟᱹᱲᱟᱹ 'Hbrogpa' ᱠᱷᱚᱱ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱢᱮᱱᱠᱷᱟᱱ ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ ᱞᱮᱠᱟᱱ ᱠᱤᱪᱷᱩ ᱦᱩᱰᱤᱧ ᱜᱩᱴ ᱫᱚ ᱟᱠᱚ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨ ᱫᱚ ᱵᱟᱠᱚ ᱠᱩᱥᱤᱭᱟᱜ-ᱟ, ᱪᱮᱫᱟᱜ ᱥᱮ ᱩᱱᱠᱩ ᱠᱚ ᱢᱚᱱᱮᱭᱟ ᱡᱮ ᱱᱚᱶᱟ ᱫᱚ ᱵᱚᱨᱚ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱫᱟᱵᱚᱱ ᱠᱟᱱᱟ ᱾
ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ (Kachari)
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ] ᱱᱟᱜᱟᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱟᱹᱰᱤ ᱟᱭᱢᱟ ᱚᱠᱛᱚ ᱨᱮ 'ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱫᱚ ᱩᱱᱠᱩ ᱦᱚᱲ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱜᱮ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱡᱟᱦᱟᱸᱭ ᱫᱚ ᱱᱤᱛᱚᱜ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟ ᱠᱚᱣᱟ ᱾ ᱑᱖ ᱟᱱᱟᱜ ᱥᱟᱭ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱟᱥᱟᱢᱤᱭᱟ ᱵᱷᱟᱜᱽᱵᱚᱛ ᱨᱮ ᱦᱚᱸ 'ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱫᱚ 'ᱠᱤᱨᱟᱛ' ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱩᱞᱴᱟᱹ ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱟᱥᱟᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱵᱩᱨᱚᱧᱡᱤ (ᱱᱟᱜᱟᱢ ᱚᱞ) ᱟᱨ ᱤᱝᱨᱮᱡᱽ ᱚᱠᱛᱚ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱟᱜᱚᱡᱽ ᱠᱚᱨᱮ ᱵᱮᱰᱟ ᱨᱮ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱ ᱠᱟᱱ ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱫᱚ 'ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ' ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟ ᱠᱚ ᱛᱟᱦᱮᱸᱫ ᱾ ᱮᱰᱣᱟᱨᱰ ᱮᱱᱰᱞ (Edward Endle) ᱑᱙᱑᱑ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱮ ᱟᱡᱟᱜ ᱯᱩᱛᱷᱤ 'The Kacharis' ᱨᱮ ᱞᱟᱹᱭ ᱞᱮᱫᱟᱭ ᱡᱮ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱫᱚ ᱵᱟᱨ ᱞᱮᱠᱟᱱᱟ ᱠᱚ—ᱵᱮᱰᱟ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ (ᱵᱚᱨᱚ) ᱟᱨ ᱵᱩᱨᱩ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ (ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ) ᱾ ᱱᱤᱛᱚᱜ ᱫᱚ 'ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ' ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱫᱚ ᱰᱷᱮᱨ ᱠᱟᱭᱛᱮ ᱥᱚᱱᱳᱣᱟᱞ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱥᱚᱨᱚᱱᱤᱭᱟ ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱞᱮᱠᱟᱱ ᱜᱩᱴ ᱠᱚ ᱜᱮ ᱠᱚ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸᱭ ᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢᱤᱭᱟ ᱥᱟᱶᱛᱟ ᱥᱟᱶ ᱯᱩᱨᱟᱹ ᱠᱚ ᱢᱮᱥᱟ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾ 'ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ' ᱟᱹᱲᱟᱹ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱥᱤᱨᱡᱚᱱ ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱢᱟᱨᱮ ᱵᱚᱨᱚ ᱥᱮᱨᱮᱧ ᱨᱮ ᱧᱟᱢᱚᱜ 'ᱠᱚᱨᱳᱥᱟ ᱟᱨᱤ' (korosa aris) ᱠᱷᱚᱱ ᱦᱩᱭ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱠᱚ ᱢᱟᱱᱟᱣᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱮᱱᱮᱛ ᱫᱚ "ᱫᱚᱨᱭᱟ ᱨᱤᱱ ᱯᱩᱭᱞᱩ ᱡᱟᱱᱟᱢ ᱟᱠᱟᱱ ᱡᱟᱹᱛᱤ" ᱾
ᱚᱢᱚᱱ ᱟᱨ ᱱᱟᱜᱟᱢ
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]ᱵᱚᱰᱚ-ᱠᱟᱪᱷᱟᱨᱤ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱫᱚ ᱩᱛᱛᱚᱨ ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱯᱩᱨᱵᱽ ᱥᱮᱫ ᱠᱷᱚᱱ ᱠᱚ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱢᱮᱱᱛᱮ ᱯᱟᱹᱛᱭᱟᱹᱣ ᱢᱮᱱᱟᱜ-ᱟ ᱾ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱥᱟᱬᱮᱥᱤᱭᱟᱹ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱢᱮᱱ ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ, ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱪᱤᱱ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱦᱳᱣᱟᱝ ᱦᱳ (Yellow River) ᱜᱟᱰᱟ ᱥᱩᱨ ᱠᱷᱚᱱ ᱓᱐᱐᱐ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱢᱟᱬᱮ ᱨᱮ ᱵᱨᱚᱦᱢᱚᱯᱩᱛᱨᱚ ᱵᱮᱰᱟ ᱛᱮᱠᱚ ᱦᱮᱡ ᱞᱮᱱᱟ ᱾
ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱯᱟᱥᱱᱟᱣ
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]ᱵᱚᱰᱚ-ᱜᱟᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱫᱚ ᱢᱤᱫ ᱚᱠᱛᱚ ᱱᱚᱣᱟ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱮᱱᱟᱜ 'ᱞᱤᱝᱜᱩᱣᱟ ᱯᱷᱨᱟᱝᱠᱟ' (lingua franca) ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱡᱚᱯᱚᱲᱟᱣ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱟᱦᱮᱸ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱱᱚᱣᱟ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱮ ᱢᱟᱬᱮ ᱠᱷᱚᱱ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱ ᱠᱟᱱ ᱚᱥᱴᱨᱳ-ᱮᱥᱤᱭᱟᱴᱤᱠ (Austroasiatic) ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱟᱨ ᱛᱤᱵᱵᱚᱛᱤ-ᱵᱚᱨᱢᱤ ᱨᱚᱲ ᱦᱚᱲ ᱠᱚ ᱢᱩᱫᱽ ᱨᱮ ᱜᱟᱞᱢᱟᱨᱟᱣ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱱᱚᱣᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱜᱮ ᱵᱮᱵᱷᱟᱨᱚᱜ ᱠᱟᱱ ᱛᱟᱦᱮᱸᱫ ᱾ ᱚᱱᱟᱛᱮ ᱱᱚᱣᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱨᱚᱱᱚᱲ ᱫᱚ ᱟᱹᱰᱤ ᱟᱞᱜᱟ ᱜᱮᱭᱟ ᱾
(ᱜᱩᱴ)
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]| Group | Primary language | Primary Domain |
|---|---|---|
| Boro | Boro | Assam (especially Bodoland Territorial Region) |
| Garo | Garo | mostly in Meghalaya (western part) with a smaller number in neighbouring Bangladesh.[᱑][᱒] |
| Chutia | Assamese | Upper Assam, Central Assam, Arunachal Pradesh |
| Deori | Assamese, Deori | Upper Assam, Arunachal Pradesh |
| Dimasa | Dimasa | Dima Hasao district |
| Hajong | Hajong | Meghalaya |
| Koch | Assamese, Koch, Kamatapuri | Lower Assam, Meghalaya, West Bengal and Bangladesh |
| Mech | Boro | Assam, West Bengal, Nagaland and Southeastern Nepal |
| Moran | Assamese | Upper Assam, Arunachal Pradesh |
| Rabha | Rabha | Assam, West Bengal, Meghalaya and Bhutan |
| Sarania Kachari | Assamese | Lower Assam |
| Sonowal Kachari | Assamese | Upper Assam, Arunachal Pradesh |
| Thengal Kachari | Assamese | Upper Assam |
| Tiwa | Tiwa, Assamese | Central Assam |
| Tripuri | Kokborok | Tripura, Mizoram and Bangladesh |
- ᱵᱚᱨᱚ (Boro)
ᱵᱚᱨᱚ ᱦᱚᱲ ᱠᱚᱫᱚ ᱰᱷᱮᱨ ᱠᱟᱭᱛᱮ ᱜᱳᱣᱟᱞᱯᱟᱲᱟ ᱟᱨ ᱠᱟᱢᱨᱩᱯ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱚᱸᱭᱮ ᱱᱟᱠᱷᱟ 'ᱫᱩᱣᱟᱨ' ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱠᱚᱨᱮ ᱠᱚ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱᱟ ᱾ ᱩᱱᱠᱩ ᱫᱚ ᱟᱯᱱᱟᱨ ᱛᱮ 'ᱵᱚᱨᱚ', 'ᱵᱟᱰᱟ' ᱟᱨᱵᱟᱝ 'ᱵᱟᱨᱟᱯᱷᱤᱥᱟ' (ᱵᱟᱨᱟ ᱨᱤᱱ ᱜᱤᱫᱽᱨᱟᱹ) ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟᱜ-ᱟ ᱾
- ᱢᱮᱪ (Mech)
ᱢᱮᱪ ᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢ ᱟᱨ ᱵᱮᱝᱜᱚᱞ ᱵᱟᱱᱟᱨ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱮᱜᱮ ᱠᱚ ᱧᱟᱢᱚᱜ-ᱟ ᱾ ᱦᱚᱡᱽᱥᱚᱱ (᱑᱘᱔᱗) ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ, 'ᱢᱮᱪ' ᱫᱚ ᱮᱴᱟᱜ ᱦᱚᱲ ᱠᱚ ᱮᱢ ᱟᱠᱟᱫ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱠᱟᱱᱟ, ᱢᱮᱱᱠᱷᱟᱱ ᱩᱱᱠᱩ ᱫᱚ ᱟᱯᱱᱟᱨ ᱛᱮ 'ᱵᱚᱰᱚ' ᱜᱮ ᱠᱚ ᱞᱟᱹᱭᱚᱜ-ᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱵᱚᱨᱚ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱛᱮᱠᱚ ᱨᱚᱲᱟ ᱾
- ᱨᱟᱵᱷᱟ (Rabha)
ᱨᱟᱵᱷᱟ ᱠᱚᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢ, ᱯᱚᱪᱷᱤᱢ ᱵᱟᱝᱞᱟ ᱟᱨ ᱢᱮᱜᱷᱟᱞᱚᱭ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱜᱟᱨᱚ ᱦᱤᱞᱥ ᱨᱮ ᱠᱚ ᱵᱚᱥᱠᱚᱫᱚᱜ-ᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩᱣᱟᱜ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱨᱮ ᱯᱮᱭᱟ ᱢᱩᱞ ᱪᱟᱸᱜᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱢᱮᱱᱟᱜ-ᱟ: ᱢᱟᱭᱛᱳᱨᱤ, ᱨᱚᱝᱫᱟᱱᱤ ᱟᱨ ᱠᱳᱪᱟ ᱾
- ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ (Dimasa)
ᱫᱤᱢᱟᱥᱟ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱢᱤᱫ ᱥᱟᱥᱚᱱᱤᱭᱟᱹ ᱜᱩᱴ ᱢᱮᱱᱟᱜ ᱠᱚᱣᱟ ᱡᱟᱦᱟᱸᱭ ᱫᱚ 'ᱦᱟᱥᱱᱩᱥᱟ' ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟ ᱠᱚᱣᱟ ᱾ ᱱᱟᱜᱟᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱤᱪᱷᱩ ᱚᱠᱛᱚ ᱨᱮ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱱᱚᱶᱟ ᱧᱩᱛᱩᱢ ᱛᱮᱦᱚᱸ ᱠᱚ ᱵᱟᱰᱟᱭᱚᱜ ᱠᱟᱱ ᱛᱟᱦᱮᱸᱫ ᱾
- ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ (Chutia)
ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ ᱠᱚ ᱢᱩᱫᱽ ᱨᱮ 'ᱵᱩᱨᱳᱠ' ᱢᱮᱱᱮᱛ ᱫᱚ ᱢᱟᱨᱟᱝ ᱟᱨᱵᱟᱝ ᱢᱟᱹᱱ ᱟᱱ ᱦᱚᱲ ᱾ ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ ᱨᱟᱡᱽ ᱨᱮ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱥᱮᱱᱟ ᱟᱨ ᱥᱟᱥᱚᱱ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱟᱨᱟᱝ ᱠᱟᱹᱢᱤ ᱠᱚ ᱥᱟᱵ ᱞᱮᱫᱟ ᱾ ᱟᱥᱟᱢᱤᱭᱟ ᱛᱷᱟᱨ ᱧᱩᱛᱩᱢ (Surnames) ᱡᱮᱞᱮᱠᱟ ᱵᱚᱨᱟ, ᱵᱚᱨᱩᱣᱟ ᱮᱢᱟᱱ ᱠᱚᱫᱚ ᱱᱚᱶᱟ ᱪᱩᱛᱤᱭᱟ ᱨᱟᱡᱽ ᱠᱷᱚᱱ ᱜᱮ ᱦᱮᱡ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾
- ᱢᱳᱨᱟᱱ (Moran)
ᱛᱟᱭ (Tai) ᱦᱚᱲ ᱠᱚ ᱦᱤᱡᱩᱜ ᱢᱟᱬᱟᱝ ᱨᱮ ᱢᱳᱨᱟᱱ ᱠᱚᱣᱟᱜ ᱟᱯᱱᱟᱨ ᱨᱟᱡᱽ ᱛᱟᱦᱮᱸ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱩᱱᱠᱩ ᱫᱚ ᱟᱠᱚᱣᱟᱜ ᱟᱹᱭᱩᱨᱤᱭᱟᱹ ᱫᱚ 'ᱵᱚᱰᱳᱣᱥᱟ' (ᱢᱟᱨᱟᱝ ᱦᱚᱯᱚᱱ) ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟᱭ ᱠᱟᱱ ᱛᱟᱦᱮᱸᱫ ᱾
- ᱫᱮᱣᱨᱤ (Deori)
ᱫᱮᱣᱨᱤ ᱠᱚᱫᱚ ᱠᱟᱹᱢᱤ ᱛᱮ ᱱᱟᱭᱠᱮ (Priests) ᱠᱚ ᱛᱟᱦᱮᱸ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱟᱯᱱᱟᱨ ᱛᱮ 'ᱡᱤᱢᱳᱪᱟᱭᱟᱱ' (ᱵᱮᱲᱟ ᱟᱨ ᱪᱟᱸᱫᱳ ᱨᱤᱱ ᱜᱤᱫᱽᱨᱟᱹ) ᱠᱚ ᱢᱮᱛᱟᱜ-ᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱟᱠᱚᱣᱟᱜ ᱢᱟᱨᱮ ᱞᱟᱠᱪᱟᱨ ᱟᱨ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱟᱹᱰᱤ ᱱᱟᱯᱟᱭ ᱛᱮ ᱠᱚ ᱡᱚᱜᱟᱣ ᱫᱚᱦᱚ ᱟᱠᱟᱫᱟ ᱾
- ᱛᱤᱣᱟ (Tiwa/Lalung)
ᱛᱤᱣᱟ ᱠᱚᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢ ᱟᱨ ᱢᱮᱜᱷᱟᱞᱚᱭ ᱨᱮ ᱠᱚ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱᱟ ᱾ ᱱᱩᱠᱩ ᱫᱚ ᱵᱟᱨ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱨᱮ ᱢᱮᱱᱟᱜ ᱠᱚᱣᱟ—ᱵᱩᱨᱩ ᱛᱤᱣᱟ ᱟᱨ ᱵᱮᱰᱟ ᱛᱤᱣᱟ ᱾ ᱵᱩᱨᱩ ᱛᱤᱣᱟ ᱫᱚ ᱛᱤᱣᱟ ᱯᱟᱹᱨᱥᱤ ᱠᱚ ᱨᱚᱲᱟ ᱟᱨ ᱟᱭᱳ ᱟᱹᱭᱫᱟᱹᱨᱤ (Matrilineal) ᱠᱚ ᱯᱟᱸᱡᱟᱭᱟ, ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱨᱮ ᱵᱮᱰᱟ ᱛᱤᱣᱟ ᱫᱚ ᱟᱥᱟᱢᱤᱭᱟ ᱠᱚ ᱨᱚᱲᱟ ᱟᱨ ᱵᱟᱵᱟ ᱟᱹᱭᱫᱟᱹᱨᱤ (Patrilineal) ᱠᱚ ᱯᱟᱸᱡᱟᱭᱟ ᱾
- ᱛᱨᱤᱯᱩᱨᱤ (Tripuri)
ᱥᱟᱹᱠᱷᱭᱟᱹᱛ
[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]- Anderson, J. D. (1911). "Introduction". In Endle, Sidney (ed.). The Kacháris. London: Macmillan and Co., Ltd. OCLC 3358569.
- Bareh, Hamlet (1987), "Khasi-Jaintia State Formation", in Sinha, Surajit (ed.), Tribal Polities and State Systems in Pre-colonial Eastern and North Eastern India, New Delhi: K P Bagchi & Company, pp. 261–306
- Barua, Birinchi Kumar (1964). History of Assamese Literature (in ᱟᱝᱜᱽᱨᱮᱡᱤ). East-West Center Press. ISBN 9780842611459.
- Basu, Analabha (2003). "Ethnic India: A Genomic View, With Special Reference to Peopling and Structure". Genome Research. 13 (10): 2277–2290. doi:10.1101/gr.1413403. PMC 403703. PMID 14525929.
- Bathari, Uttam (2014). Memory History and polity a study of dimasa identity in colonial past and post colonial present (PhD). Gauhati University. hdl:10603/115353.
- Brahma, Nirjay Kumar (2008). Socio political institutions in bodo society (PhD). Gauhati University. hdl:10603/66535.
- Burling, Robbins (2007). "The Lingua Franca Cycle: Implications for Language Shift, Language Change, and Language Classification". Anthropological Linguistics. 49 (3/4): 207–234. JSTOR 27667609.
- Burling, Robbins (2013). "The Tibeto-Burman Languages of Northeastern India". In LaPolla, Randy J. (ed.). Sino-Tibetan languages. Routledge. ISBN 9781135797171.
- Chatterjee, S.K. (1970). The place of Assam in the history and civilisation of India. Guwahati University.
- Chatterji, S. K. (1974). Kirata-Jana-Krti. Calcutta: The Asiatic Society.
- Chaubey, Gyaneshwar; et al. (2011). "Population Genetic Structure in Indian Austroasiatic Speakers: The Role of Landscape Barriers and Sex-Specific Admixture". Mol. Biol. Evol. 28 (2): 1013–1024. doi:10.1093/molbev/msq288. PMC 3355372. PMID 20978040.
- Choudhury, Sujit (2007). The Bodos: Emergence and Assertion of an ethnic minority. Shimla: Indian Institute of Advanced Study. ISBN 9788179860540.
- DeLancey, Scott (2012). Hyslop, Gwendolyn; Morey, Stephen; w. Post, Mark (eds.). "On the Origin of Bodo-Garo". Northeast Indian Linguistics. 4: 3–20. doi:10.1017/UPO9789382264521.003. ISBN 9789382264521.
- DeLancey, Scott (12 December 2013). "Creolization in the Divergence of the Tibeto-Burman Languages". In Owen-Smith, Thomas; Hill, Nathan (eds.). Trans-Himalayan Linguistics: Historical and Descriptive Linguistics of the Himalayan Area (in ᱟᱝᱜᱽᱨᱮᱡᱤ). Walter de Gruyter. ISBN 978-3-11-031083-2.
- Endle, Sidney (1911). The Kacharis. London: Macmillan and Co. Retrieved 20 February 2013.
- George, Sudhir Jacob (1994). "The Bodo Movement in Assam: Unrest to Accord". Asian Survey. University of California Press. 34 (10): 878–892. doi:10.2307/2644967. JSTOR 2644967.
- ᱪᱷᱟᱸᱪ:Linguistic Survey of India
- Guha, Amalendu (1982). "Medieval Economy of Assam". In Chaudhuri, Tapan; Habib, Irfan (eds.). The Cambridge Economic History of India. Vol. 1. New Delhi: Cambridge University Press. pp. 478–505.
- Jacquesson, François (2008). "Discovering Boro–Garo" (PDF). History of an Analytical and Descriptive Linguistic Category. Archived from the original (PDF) on 3 August 2019. Retrieved 23 March 2020.
- Jacquesson, François (2017) [2006]. Translated by van Breugel, Seino. "The linguistic reconstruction of the past: The case of the Boro–Garo languages". Linguistics of the Tibeto-Burman Area. 40 (1): 90–122. doi:10.1075/ltba.40.1.04van.
- Mosahary, R N (1983). "The Boros : Their Origin, Migration and Settlement in Assam" (PDF). Proceedings of Northeast India History Association. Barapani: Northeast India History Association. pp. 42–70. Archived from the original (PDF) on 2019-07-01. Retrieved 2019-06-30.
- Narjinari, Hira Charan (2000). Reassertiveness of the Great Bodos.
- Neog, Maheswar (1980). Early History of the Vaiṣṇava Faith and Movement in Assam: Śaṅkaradeva and His Times. Delhi: Motilal Banarsidass.
- Post, Mark; Burling, Robbins (2017). "The Tibeto-Burman Languages of Northeastern India". In Thurgood, G; LaPolla, Randy J. (eds.). The Sino-Tibetan languages. Routledge.
- Ramirez, Philippe (2014). People of the Margins: Across Ethnic Boundaries in North-East India. SPECTRUM PUBLICATIONS.
- Sharma, Chandan Kumar (2006), "Oral discourse and Bodo identity construction", in Muthukumaraswamy, M.D. (ed.), Folklore as Discourse, National folklore support centre, pp. 73–94, ISBN 9788190148160
- Shin, Jae-Eun (2020). "Descending from demons, ascending to kshatriyas: Genealogical claims and political process in pre-modern Northeast India, The Chutiyas and the Dimasas". The Indian Economic and Social History Review. 57 (1): 49–75. doi:10.1177/0019464619894134. S2CID 213213265.
- van Driem, G (2007). "The diversity of the Tibeto-Burman language family and the linguistic ancestry of Chinese". Bulletin of Chinese Linguistics. 1 (2): 211–270. doi:10.1163/2405478X-90000023.
- Zhang, Hanzhi; Ji, Ting; Pagel, Mark; Mace, Ruth (2020-11-27). "Dated phylogeny suggests early Neolithic origin of Sino-Tibetan languages". Scientific Reports (in ᱟᱝᱜᱽᱨᱮᱡᱤ). 10 (1): 20792. Bibcode:2020NatSR..1020792Z. doi:10.1038/s41598-020-77404-4. ISSN 2045-2322. PMC 7695722. PMID 33247154. S2CID 227191604.
- GoI. Eighth Scheduled Indian Languages (PDF). Archived from the original (PDF) on 5 ᱢᱟᱨᱪ 2016. Retrieved 13 ᱚᱠᱴᱚᱵᱚᱨ 2016.
ᱪᱷᱟᱸᱪ:Scheduled tribes of India ᱪᱷᱟᱸᱪ:Hill tribes of Northeast India
- ↑ "5 facts you must know about the Garo Tribe of Meghalaya". thenortheasttoday.com (in Indian English). 2018-10-04. Archived from the original on 28 November 2023. Retrieved 2023-12-31. "The Garos are a Tibeto-Burman ethnic group in Meghalaya also known as the A·chik Mande (literally hill people) or simply A·chik or Mande."
- ↑ R. Marak, Silba; Sharma, Dwijen (2023-09-11). "Funeral Rites of the Garos: Unveiling Cultural Assimilation Amidst Christian Influence". Journal of Contemporary Rituals and Traditions. 1 (2): 55–66. doi:10.15575/jcrt.354. ISSN 2988-5884.
- "Related ethnic groups" needing confirmation
- Articles using infobox ethnic group with image parameters
- CS1 Indian English-language sources (en-in)
- Social groups of Assam
- Tribes of Assam
- Ethnic groups in Northeast India
- Scheduled Tribes of Meghalaya
- Scheduled Tribes of Assam
- Scheduled Tribes of Nagaland
- Ethnic groups in South Asia
- Tribes of India