Jump to content

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ (ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ)

ᱣᱤᱠᱤᱯᱤᱰᱤᱭᱟ, ᱨᱟᱲᱟ ᱜᱮᱭᱟᱱ ᱯᱩᱛᱷᱤ ᱠᱷᱚᱱ
ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ
ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ
Jammu and Kashmir
ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱨᱮ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ
ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱒᱐ ᱜᱚᱴᱟᱝ ᱦᱚᱱᱚᱛ
ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱒᱐ ᱜᱚᱴᱟᱝ ᱦᱚᱱᱚᱛ
Administering Countryᱥᱤᱧᱚᱛ
ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ31 October 2019
ᱨᱟᱡᱽᱜᱟᱲᱥᱨᱤᱱᱚᱜᱚᱨ (ᱢᱮ–ᱚᱠᱴᱚᱵᱚᱨ)
ᱡᱚᱢᱢᱩ (ᱱᱚᱵᱷᱮᱢᱵᱚᱨ–ᱮᱯᱨᱤᱞ)[]
Districts᱒᱐
ᱥᱚᱨᱠᱟᱨ
  ᱪᱟᱪᱞᱟᱣGovernment of Jammu and Kashmir
  Lieutenant Governorᱜᱤᱨᱤᱥ ᱪᱚᱸᱫᱽᱨᱚ ᱢᱩᱨᱢᱩ
  Chief MinisterVacant
  LegislatureUnicameral (114 seats)[]
  Parliamentary constituencyRajya Sabha (4)
Lok Sabha (5)
  High CourtJammu and Kashmir High Court
ᱮᱨᱤᱭᱟ [lower-alpha ᱑]
  ᱞᱮᱠᱷᱟᱜᱩᱴ42241 ᱠᱤᱢᱤ (16309 ᱜᱟᱺᱴ ᱢᱟᱭᱤᱞ)
ᱵᱟᱹᱱᱟᱹᱲᱛᱤ ᱩᱥᱩᱞ[] (Nun Peak)7135 ᱢᱤᱴᱚᱨ (23409 ᱯᱷᱩᱴ)
ᱦᱩᱱᱩᱰᱤᱧ ᱩᱥᱩᱞ (Chenab River)247 ᱢᱤᱴᱚᱨ (810 ᱯᱷᱩᱴ)
ᱞᱮᱠᱷᱟ ᱡᱚᱠᱷᱟ ᱥᱮᱨᱢᱟ(᱒᱐᱑᱑)
  ᱞᱮᱠᱷᱟᱜᱩᱴ᱑᱒,᱒᱕᱘,᱔᱓᱓
  ᱰᱮᱱᱥᱤᱴᱤ290/ᱠᱤᱢᱤ2 (750/ᱜᱟᱺᱴ ᱢᱟᱹᱭᱤᱞ)
GDP (2019–20)
  Total
  Per capitaIndian Rupee ₹᱙᱑,᱘᱘᱒ (US$᱑,᱒᱗᱘.᱕)
IST (ᱭᱩᱴᱤᱥᱤ+05:30)
ᱟᱭ.ᱮᱥ.ᱳ ᱓᱑᱖᱖ ᱠᱳᱰIN-JK
ᱜᱟᱹᱰᱤ ᱨᱤᱡᱤᱥᱴᱨᱤJK
HDI (2018)increase 0.688 (medium · 17th
Literacy (᱒0᱑᱑)68.72%
Languagesᱠᱟᱥᱢᱤᱨᱤ, ᱰᱳᱜᱨᱤ, ᱯᱚᱧᱡᱟᱵᱤ, ᱯᱟᱦᱟᱨᱤ, ᱜᱳᱡᱟᱨᱤ, ᱵᱷᱟᱫᱟᱨᱣᱟᱦᱤ,[] ᱵᱟᱛᱮᱨᱤ,[] Shina,[] and ᱵᱩᱨᱩᱥᱟᱥᱠᱤ[]
Hindi,[] Urdu[][᱑᱐], ᱤᱝᱞᱤᱥ (administrative)
ᱣᱮᱵᱽᱥᱟᱭᱤᱴhttps://www.jk.gov.in

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱫᱚ ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱫᱤᱥᱚᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱤᱫ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱱᱚᱣᱟ ᱫᱚ ᱢᱟᱨᱟᱝ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱚᱱᱪᱚᱞ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱢᱤᱫ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱠᱟᱱᱟ᱾ ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱑᱙᱔᱗ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱠᱷᱚᱱ ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱟᱨ ᱯᱟᱠᱤᱥᱛᱟᱱ ᱢᱩᱫᱽ ᱨᱮ ᱨᱮᱯᱮᱡ ᱢᱮᱱᱟᱜᱼᱟ ᱟᱨ ᱪᱤᱱ ᱥᱟᱞᱟᱜ ᱑᱙᱖᱒ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱠᱷᱚᱱ ᱾[᱑᱑] ᱱᱚᱣᱟ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱫᱚ ᱥᱤᱧᱚᱛ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱦᱤᱢᱟᱪᱚᱞ ᱯᱨᱚᱫᱮᱥ ᱟᱨ ᱯᱟᱧᱡᱟᱵᱽ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱠᱷᱚᱱ ᱮᱛᱚᱢ ᱥᱮᱫ ᱟᱨ ᱞᱟᱫᱟᱠᱷ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱯᱟᱪᱮ ᱥᱮᱫ ᱨᱮ ᱢᱮᱱᱟᱜᱼᱟ ᱾ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱯᱟᱪᱮ ᱟᱨ ᱮᱛᱚᱢ ᱥᱮᱫ ᱯᱟᱠᱤᱥᱛᱟᱱ ᱪᱟᱪᱞᱟᱣ ᱮᱫ ᱟᱡᱟᱫᱽ ᱠᱟᱥᱢᱤᱨ ᱟᱨ ᱜᱤᱞᱜᱤᱛ-ᱵᱟᱞᱛᱤᱥᱛᱟᱱ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱢᱮᱱᱟᱜᱼᱟ ᱡᱟᱦᱟᱸ ᱫᱚ ᱢᱟᱨᱟᱝ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱦᱚ ᱠᱟᱱᱟ ᱾ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱵᱮᱱᱟᱣ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱱᱟᱣᱨᱩᱣᱟᱹᱨ ᱵᱤᱞ, ᱒᱐᱑᱙ (ᱤᱝᱞᱤᱥ ᱺ Jammu and Kashmir Reorganisation Act, 2019) ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱥᱚᱝᱥᱚᱫᱽ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱵᱟᱱᱟᱨ ᱯᱟᱨᱥᱮᱛ ( houses) ᱨᱮ ᱯᱟᱥ ᱛᱟᱭᱚᱢ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱵᱟᱨᱟᱭᱟ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱟᱨ ᱞᱟᱫᱟᱠᱷ ᱵᱮᱱᱟᱣ ᱦᱩᱭ ᱮᱱᱟ, ᱱᱚᱣᱟ ᱵᱤᱞ ᱫᱚ ᱓᱑ ᱚᱠᱴᱚᱵᱚᱨ ᱒᱐᱑᱙ ᱠᱷᱚᱱ ᱞᱟᱹᱜᱩ ᱦᱩᱭᱮᱱᱟ ᱾

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱥᱚᱝᱵᱤᱫᱷᱟᱱ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱥᱨᱴᱤᱠᱮᱞ ᱓᱗᱐ ᱦᱚᱛᱮᱛᱮ ᱵᱟᱹᱨᱛᱤ ᱢᱟᱹᱱ ᱮᱢ ᱦᱩᱭ ᱟᱠᱟᱱ ᱛᱟᱦᱮᱸᱱᱟ ᱾ ᱚᱱᱟ ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ ᱫᱤᱥᱚᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱮᱴᱟᱜ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱠᱷᱚᱱ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱮᱴᱟᱜ ᱥᱚᱝᱵᱤᱫᱷᱟᱱ, ᱪᱤᱨ ᱟᱨ ᱥᱟᱥᱚᱱᱤᱭᱟᱹ ᱚᱴᱚᱱᱚᱢᱤ (autonomy) ᱛᱟᱦᱮᱸᱠᱟᱱᱟ ᱾[᱑᱒] ᱮᱴᱟᱜ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱨᱮᱱ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱱᱚᱣᱟ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱨᱮ ᱡᱟᱜᱟ ᱟᱨ ᱫᱷᱚᱱ (property) ᱦᱟᱛᱟᱣ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱫᱟᱣ ᱵᱟᱝ ᱛᱟᱦᱮᱸᱠᱟᱱ ᱛᱟᱠᱚᱣᱟ ᱾[᱑᱓]

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱯᱮᱭᱟ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱮ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱛᱟᱦᱮᱠᱟᱱᱟ ᱺ ᱦᱤᱱᱫᱩ-ᱦᱚᱲ ᱥᱟᱸᱜᱮ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱴᱚᱴᱷᱟ, ᱢᱩᱥᱞᱟᱹ-ᱦᱚᱲ ᱥᱟᱸᱜᱮ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱟᱨ ᱵᱩᱫᱫᱷᱚ-ᱦᱚᱲ ᱥᱟᱸᱜᱮ ᱞᱟᱫᱟᱠᱷ ᱴᱷᱚᱴᱟ ᱾[᱑᱔] ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱰᱟ ᱨᱮ ᱚᱥᱟᱹᱱᱛᱤ ᱟᱨ ᱞᱟᱹᱲᱦᱟᱭ ᱡᱟᱹᱨᱤ ᱛᱮᱦᱮᱠᱟᱱᱟ ᱟᱨ ᱑᱙᱘᱗ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱮ ᱟᱯᱷᱟᱛ-ᱟᱹᱯᱷᱤᱛ (disputed) ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱵᱟᱪᱷᱱᱟᱣ ᱛᱟᱭᱚᱢ ᱥᱟᱥᱚᱱᱤᱭᱟᱹ ᱚᱴᱚᱱᱚᱢᱤ ᱟᱨ ᱢᱟᱹᱱᱢᱤ ᱦᱟᱹᱠ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱢᱤᱫ ᱚᱥᱟᱹᱱᱛᱤ ᱟᱨ ᱞᱟᱹᱲᱦᱟᱭ ᱡᱟᱹᱨᱤ ᱛᱟᱦᱮᱸᱠᱟᱱᱟ ᱾

ᱵᱷᱟᱨᱚᱛᱤᱭᱚ ᱡᱚᱱᱚᱛᱟ ᱯᱟᱨᱴᱤ (ᱵᱤᱡᱮᱯᱤ) ᱒᱐᱑᱔ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱱᱟᱜ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱥᱟᱫᱷᱟᱨᱚᱱ ᱵᱟᱪᱷᱱᱟᱣ (Indian general election) ᱨᱮ ᱡᱤᱛᱠᱟᱹᱨᱮᱱ ᱢᱚᱬᱮ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱛᱟᱭᱟᱢ ᱒᱐᱑᱙ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱵᱟᱪᱷᱱᱟᱣ ᱨᱮ ᱟᱨᱴᱤᱠᱮᱞ ᱓᱗᱐ ᱵᱟᱹᱛᱤᱞ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱠᱟᱛᱷᱟ ᱞᱟᱹᱭ ᱦᱩᱭ ᱞᱮᱱᱟ, ᱱᱚᱣᱟ ᱫᱟᱨᱟᱭ ᱛᱮ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱫᱤᱥᱚᱢ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱮᱴᱟᱜ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱥᱟᱹᱢᱩᱝ ᱢᱟᱹᱱ ᱮᱢ ᱦᱩᱭᱩᱜᱼᱟ ᱾

ᱟᱜᱚᱥᱴ ᱒᱐᱑᱙ ᱥᱮᱨᱢᱟ ᱨᱮ ᱥᱤᱧᱚᱛᱤᱭᱟᱹ ᱥᱚᱝᱥᱚᱫᱽ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱵᱟᱱᱟᱨ ᱯᱟᱨᱥᱮᱛ ᱨᱮ ᱟᱨᱴᱤᱠᱮᱞ ᱓᱗᱐ ᱵᱟᱹᱛᱤᱞ ᱞᱟᱹᱜᱤᱫ ᱵᱤᱞ ᱯᱟᱥ ᱦᱩᱭ ᱮᱱᱟ ᱾ ᱚᱱᱟ ᱚᱠᱛᱚ ᱨᱮᱜᱮ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱱᱟᱣᱨᱩᱣᱟᱹᱨ ᱵᱤᱞ ᱯᱟᱥ ᱦᱩᱭ ᱮᱱᱟ, ᱱᱚᱣᱟ ᱵᱤᱞ ᱞᱮᱠᱟᱛᱮ ᱯᱚᱱᱚᱛ ᱵᱟᱨᱭᱟ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱟᱨ ᱞᱟᱫᱟᱠᱷ ᱛᱟᱞᱢᱟ ᱥᱟᱥᱚᱱᱮᱫ ᱮᱞᱟᱠᱟ ᱵᱮᱱᱟᱣ ᱦᱩᱭ ᱮᱱᱟ ᱾

ᱴᱳᱯᱳᱜᱽᱨᱟᱯᱷᱤ

[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮ ᱟᱭᱢᱟ ᱜᱟᱱ ᱵᱮᱰᱟ ᱢᱮᱱᱟᱜ ᱟᱠᱟᱫᱟ ᱾ ᱪᱮᱞᱮᱠᱟ ᱺ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱰᱟ, ᱛᱟᱣᱟᱭ ᱵᱮᱰᱟ, ᱪᱮᱱᱟᱵ ᱵᱮᱰᱟ, ᱯᱩᱧᱪᱷ ᱵᱮᱰᱟ ᱮᱢᱟᱱ ᱾ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱰᱟ ᱑᱐᱐ ᱠᱤᱞᱚᱢᱤᱴᱚᱨ ᱡᱤᱞᱤᱧ ᱟᱨ ᱑᱕,᱕᱒᱐.᱓ ᱠᱤᱞᱚᱢᱤᱴᱚᱨ²(᱕,᱙᱙᱒.᱙ ᱢᱟᱭᱤᱞ) ᱛᱮ ᱯᱟᱥᱱᱟᱣ ᱢᱮᱱᱟᱜᱼᱟ ᱾ ᱫᱚᱨᱭᱟ ᱟᱴᱮᱫ ᱠᱷᱚᱱ ᱱᱚᱣᱟ ᱵᱮᱰᱟ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱜᱚᱲ (average) ᱩᱥᱩᱞ ᱑,᱘᱕᱐ ᱢᱤᱴᱟᱨ (᱖,᱐᱗᱐ ᱯᱷᱩᱴ) ᱾ ᱡᱷᱮᱞᱟᱢ ᱜᱟᱰᱟ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱵᱮᱰᱟ ᱪᱮᱛᱟᱱ ᱛᱮ ᱟᱛᱳ ᱪᱟᱞᱟᱣ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱢᱩᱨᱩᱫ ᱜᱟᱰᱟ ᱠᱟᱱᱟ᱾ ᱱᱚᱣᱟ ᱴᱚᱴᱷᱟ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱟᱨᱦᱚ ᱮᱴᱟᱜ ᱜᱟᱰᱟ ᱠᱚ ᱦᱩᱭᱩᱜ ᱠᱟᱱᱟ ᱛᱟᱣᱟᱭ, ᱨᱟᱵᱷᱤ ᱟᱨ ᱪᱮᱱᱟᱵ ᱮᱢᱟᱱ ᱾

ᱥᱟᱥᱚᱱᱤᱭᱟᱹ ᱴᱚᱴᱷᱟ

[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]
ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱦᱚᱱᱚᱛ ᱠᱚ

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱟᱨ ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱨᱮᱱᱟᱜ ᱵᱟᱨᱭᱟ ᱰᱤᱵᱷᱤᱥᱟᱱ ᱨᱮ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱢᱮᱱᱟᱜᱼᱟ, ᱵᱟᱨᱟᱭᱟ ᱰᱤᱵᱷᱤᱥᱟᱱ ᱟᱵᱟᱨ ᱒᱐ ᱜᱚᱴᱟᱝ ᱦᱚᱱᱚᱛ ᱨᱮ ᱦᱟᱹᱴᱤᱧ ᱟᱠᱟᱱᱟ ᱾

ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱰᱤᱵᱷᱤᱥᱟᱱ

[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]
ᱦᱚᱱᱚᱛ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱧᱩᱛᱩᱢᱦᱮᱰᱠᱩᱣᱟᱴᱚᱨᱴᱚᱴᱷᱟ (km²)ᱦᱚᱲ ᱮᱞ
᱒᱐᱐᱑ ᱦᱚᱲ ᱞᱮᱠᱷᱟ
ᱦᱚᱲ ᱮᱞ
᱒᱐᱑᱑ ᱦᱚᱲ ᱞᱮᱠᱷᱟ[᱑᱕][᱑᱖]
ᱰᱳᱰᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱰᱳᱰᱟ᱒,᱓᱐᱖᱓᱒᱐,᱒᱕᱖᱔᱐᱙,᱕᱗᱖
ᱡᱟᱹᱢᱢᱩ ᱦᱚᱱᱚᱛᱡᱚᱢᱢᱩ᱓,᱐᱙᱗᱑,᱓᱔᱓,᱗᱕᱖᱑,᱕᱒᱖,᱔᱐᱖
ᱠᱟᱴᱷᱩᱣᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱠᱟᱴᱷᱩᱣᱟ᱒,᱖᱕᱑᱕᱕᱐,᱐᱘᱔᱖᱑᱕,᱗᱑᱑
ᱠᱤᱥᱛᱩᱣᱟᱨ ᱦᱚᱱᱚᱛᱠᱤᱥᱛᱩᱣᱟᱨ᱗,᱗᱓᱗[᱑᱗]᱑᱙᱐,᱘᱔᱓᱒᱓᱑,᱐᱓᱗
ᱯᱩᱧᱪᱷ ᱦᱚᱱᱚᱛᱯᱩᱧᱪᱷ᱑,᱖᱗᱔᱓᱗᱒,᱖᱑᱓᱔᱗᱖,᱘᱒᱐
ᱨᱟᱡᱟᱣᱨᱤ ᱦᱚᱱᱚᱛᱨᱟᱡᱟᱣᱨᱤ᱒,᱖᱓᱐᱔᱘᱓,᱒᱘᱔᱖᱑᱙,᱒᱖᱖
ᱨᱟᱢᱵᱚᱱ ᱦᱚᱱᱚᱛᱨᱟᱢᱵᱚᱱ᱑,᱓᱒᱙᱑᱘᱐,᱘᱓᱐᱒᱘᱓,᱓᱑᱓
ᱨᱤᱭᱟᱥᱤ ᱦᱚᱱᱚᱛᱨᱤᱭᱟᱥᱤ᱑,᱗᱑᱙᱒᱖᱘,᱔᱔᱑᱓᱑᱔,᱗᱑᱔
ᱥᱟᱢᱵᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱥᱟᱢᱵᱟ᱙᱐᱔᱒᱔᱕,᱐᱑᱖᱓᱑᱘,᱖᱑᱑
ᱩᱫᱷᱚᱢᱯᱩᱨ ᱦᱚᱱᱚᱛᱩᱫᱷᱚᱢᱯᱩᱨ᱔,᱕᱕᱐᱔᱗᱕,᱐᱖᱘᱕᱕᱕,᱓᱕᱗
ᱥᱟᱱᱟᱢ ᱨᱮ᱑᱐᱒᱖,᱒᱙᱓᱔,᱔᱓᱐,᱑᱙᱑᱕,᱓᱕᱐,᱘᱑᱑

ᱠᱟᱹᱥᱢᱤᱨ ᱰᱤᱵᱷᱤᱥᱟᱱ

[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]
ᱦᱚᱱᱚᱛ ᱨᱮᱭᱟᱜ ᱧᱩᱛᱩᱢᱦᱮᱰᱠᱩᱣᱟᱴᱚᱨᱴᱚᱴᱷᱟ (km²)ᱦᱚᱲ ᱮᱞ
᱒᱐᱐᱑ ᱦᱚᱲ ᱞᱮᱠᱷᱟ
ᱦᱚᱲ ᱮᱞ
᱒᱐᱑᱑ ᱦᱚᱲ ᱞᱮᱠᱷᱟ
ᱚᱱᱚᱱᱛᱚᱱᱟᱜ ᱦᱚᱱᱚᱛᱚᱱᱚᱱᱛᱚᱱᱟᱜ᱓,᱙᱘᱔᱗᱓᱔,᱕᱔᱙᱑,᱐᱖᱙,᱗᱔᱙
ᱵᱟᱱᱫᱤᱯᱩᱨ ᱦᱚᱱᱚᱛᱵᱟᱱᱫᱤᱯᱩᱨ᱓᱙᱘᱓᱑᱖,᱔᱓᱖᱓᱘᱕,᱐᱙᱙
ᱵᱟᱨᱟᱢᱩᱞᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱵᱟᱨᱟᱢᱩᱞᱟ᱔,᱕᱘᱘᱘᱕᱓,᱓᱔᱔᱑,᱐᱑᱕,᱕᱐᱓
ᱵᱚᱨᱜᱟᱢ ᱦᱚᱱᱚᱛᱵᱚᱨᱜᱟᱢ᱑,᱓᱗᱑᱖᱒᱙,᱓᱐᱙᱗᱕᱕,᱓᱓᱑
ᱜᱟᱱᱫᱮᱨᱵᱚᱞ ᱦᱚᱱᱚᱛᱜᱟᱱᱫᱮᱨᱵᱚᱞ᱒᱕᱙᱒᱑᱑,᱘᱙᱙᱒᱙᱗,᱐᱐᱓
ᱠᱩᱞᱜᱟᱢ ᱦᱚᱱᱚᱛᱠᱩᱞᱜᱟᱢ᱑,᱐᱖᱗᱔᱓᱗,᱘᱘᱕᱔᱒᱓,᱑᱘᱑
ᱠᱩᱯᱣᱟᱲᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱠᱩᱯᱣᱟᱲᱟ᱒,᱓᱗᱙᱖᱕᱐,᱓᱙᱓᱘᱗᱕,᱕᱖᱔
ᱯᱩᱞᱣᱟᱢᱟ ᱦᱚᱱᱚᱛᱯᱩᱞᱣᱟᱢᱟ᱑,᱓᱙᱘᱔᱔᱑,᱒᱗᱕᱕᱗᱐,᱐᱖᱐
ᱥᱳᱯᱤᱭᱟᱱ ᱦᱚᱱᱚᱛᱥᱳᱯᱤᱭᱟᱱ᱖᱑᱒.᱘᱗᱒᱑᱑,᱓᱓᱒᱒᱖᱕,᱙᱖᱐
ᱥᱨᱤᱱᱚᱜᱚᱨ ᱦᱚᱱᱚᱛᱥᱨᱤᱱᱚᱜᱚᱨ᱒᱙᱔᱑,᱐᱒᱗,᱖᱗᱐᱑,᱒᱓᱖,᱘᱒᱙
ᱥᱟᱱᱟᱢ ᱨᱮ᱑᱐᱑᱖,᱓᱕᱑᱕,᱕᱑᱔,᱐᱙᱒᱖,᱘᱙᱔,᱒᱗᱙

ᱥᱚᱨᱠᱟᱨ ᱟᱨ ᱨᱟᱡᱽᱟᱹᱨᱤ

[ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ | ᱯᱷᱮᱰᱟᱛ ᱥᱟᱯᱲᱟᱣ]
  1. Desk, The Hindu Net (8 May 2017). "What is the Darbar Move in J&K all about?". The Hindu. Archived from the original on 10 November 2017. Retrieved 23 February 2019.
  2. "Jammu and Kashmir transitions from a state into 2 federal units". 31 October 2019.
  3. "Saser Kangri – AAC Publications – Search The American Alpine Journal and Accidents". Publications.americanalpineclub.org. Archived from the original on 14 February 2019. Retrieved 14 February 2019.
  4. "Bhadrawahi". Ethnologue.com. Retrieved 6 August 2019.
  5. Bateri.
  6. Crane, Robert I. (1956). Area Handbook on Jammu and Kashmir State (in English). University of Chicago for the Human Relations Area Files. p. 179. Shina is the most eastern of these languages and in some of its dialects such as the Brokpa of Dah and Hanu and the dialect of Dras, it impinges upon the area of the Sino-Tibetan language family and has been affected by Tibetan with an overlay of words and idioms.{{cite book}}: CS1 maint: unrecognized language (link)
  7. Pakistan's "Burushaski" Language Finds New Relatives. NPR. Retrieved 6 August 2019.
  8. Chandigarh, UNI (31 October 2019). "Hindi to be official language as J&K and Ladakh will get UT status on Oct 31 : Tarun Chugh". United News of India.
  9. "Department of Tourism, Jammu and Kashmir - Language". jktourism.org. Archived from the original on 2020-02-24. Retrieved 2020-06-01.
  10. https://sg.inflibnet.ac.in/jspui/bitstream/10603/90065/8/08_chapter2.pdf
  11. Jan·Osma鈔czyk, Edmund; Osmańczyk, Edmund Jan (2003), Encyclopedia of the United Nations and International Agreements: G to M, Taylor & Francis, pp. 1191–, ISBN 978-0-415-93922-5 Quote: "Jammu and Kashmir: Territory in northwestern India, subject to a dispute between India and Pakistan. It has borders with Pakistan and China."
  12. K. Venkataramanan (5 August 2019), "How the status of Jammu and Kashmir is being changed", The Hindu
  13. "Article 370 and 35(A) revoked: How it would change the face of Kashmir". The Economic Times. 5 August 2019.
  14. Article 370: What happened with Kashmir and why it matters. BBC (2019-08-06). Retrieved 2019-08-07.
  15. 2011 census J&K
  16. "Department of Jammu & Kashmir Affairs". Government of India, Ministry of Home Affairs. Archived from the original on 2 February 2016. Retrieved 10 November 2016.
  17. http://kishtwar.nic.in/districtstats.html
  1. Jammu and Kashmir is a disputed territory between India and Pakistan. Jammu and Kashmir has 42,241 km2 of area administered by India and 13,297 km2 of area controlled by Pakistan under Azad Kashmir which is claimed by India as part of Jammu and Kashmir.
ᱛᱩᱢᱟᱹᱞ ᱦᱩᱲᱟᱹᱜ:<ref> tags exist for a group named "lower-alpha", but no corresponding <references group="lower-alpha"/> tag was found